sk

Ako pomôcť vašim blízkym pri zranení – základy zdravovedy

Aj krásne okamihy u letného táboráku alebo pri pobyte v prírode sa môžu veľmi ľahko a rýchlo zmeniť v dramatickej chvíle, keď je viac ako inokedy potrebný zdravý úsudok, rýchle jednanie a odborná pomoc. Hoci si to mnohí z vás nepripúšťate, úraz alebo iný stav, ktorý vás môže ohroziť na zdraví aj na živote sa môže prihodiť až nečakane ľahko a rýchlo.

Už sme vás zoznámili s tým, čo si so sebou vziať do tzv. KPZ (krabičky poslednej záchrany), v ktorej bol základný set pomôcok pre poskytnutie prvej pomoci. Teraz sa podrobnejšie zoznámime s tým, ako tieto pomôcky použiť v praxi a ako rýchlo vyriešiť ťažkej situácie, čo ktorých sa môžete dostať.

ZÁKLADY PRVEJ POMOCI

  • Aj v autoškole a rôznych školeniach bezpečnosti sa ako prvé pravidlo hovorí, myslite v prvom rade na vlastnú bezpečnosť. Ak sa niekomu z vašich blízkych stane nečakaný úraz alebo iná udalosť, zistite, či aj vám nehrozí z okolitého prostredia ďalšie nebezpečenstvo (hmyz, zvieratá, prostredie) a použite ochranné pomôcky z KPZtky (gumové rukavice).
  • Volajte na tiesňovú linku 112 alebo priamo záchranárom na číslo 155. Vhodnou alternatívou je aj mobilná aplikácia Záchranka, ktorá záchranárom sama zavolá, udá vaše súradnice a pomôže vám s riešením radu problémov. Záchranári po vás budú chcieť nasledujúce údaje:
  1. Čo sa stalo a kde.
  2. Čo konkrétne sa stalo a komu (úraz, otrava, nehoda, choroba).
  3. Popis zranenia, pohlavie a vek zraneného a počet zranených.
  4. Ak a ako niekto poskytuje prvú pomoc.
  5. Vaše meno a telefónne číslo pre spätný kontakt.
  • NIKDY nezavesujte telefón na tiesňovú linku ako prvý. Operátor záchrannej linky sa vás môže opýtať na ďalšie otázky alebo vám poradiť, ako poskytnúť prvú pomoc.
  • Ak ste sami, skúste zavolať hlasno o pomoc a získať tak pozornosť ďalších ľudí vo vašom okolí.
  • Poskytnite prvú pomoc podľa pokynov záchranárov na tiesňovej linke. Na telefóne zapnite hlasitý odposluch, aby ste mali voľné ruky, ale počuli ste pokyny záchranárov.
  • Pomôžte i ďalším zraneným (ak je ich viac), ktorí nie sú v priamom ohrození života.
  • Počkajte na príchod zložiek IZS a riaďte sa ich pokynmi.

Ako poskytnúť prvú pomoc?

Ak je zranený pri vedomí, dýcha a masívne nekrváca, nemanipulujte s ním.

  • Zavolajte na tiesňovú linku, udržte zranenému tepelný komfort a počkajte na príchod záchranárov. So zraneným buďte v kontakte, upokojujte ho a strážte ho pre prípad, že by sa zdravotný stav zhoršoval.

Ak je zranený v bezvedomí

  • Skontrolujte predovšetkým prítomnosť závažných krvácaní a základné životné funkcie – dýchanie a prítomnosť pulzu. Dýchanie zistíte po priložení ucha alebo ruky k ústam alebo na vrchnú časť brucha (trojuholník). Sledujte tiež pravidelnosť a hĺbku vdýchnutí a výdychov. Tlkot srdca je však v kritickej situácii len veľmi ťažké rozpoznať.
  • Zraneného v bezvedomí spoznáte najľahšie tak, že ho štipnete alebo mu spôsobíte iný bolestivý podnet a ten nereaguje.
  • Pokiaľ má zranený ťažkosti s dýchaním, uvoľnite mu dýchacie cesty. Mierne zakloňte hlavu a pridvihnite bradu hore (ak zranený leží). Ak má zranený nejaký predmet v ústach alebo zapadnutý jazyk, uvoľnite ho vytiahnutím rukou alebo úderom ruky do chrbta (ak zranený stojí a dusí sa).

Závažné krvácanie

  • Pri masívnom krvácaní nie je čas na otáľanie. V krízových prípadoch použite k stlačeniu rany vaše prsty, ale lepšie tlakový obväz, alebo akúkoľvek čistú savú látku, ktorú máte po ruke. Možno použiť aj tričko. Menšia úroveň hygieny je v danej chvíli menej dôležitá ako riziko vykrvácania.
  • Pokiaľ je v rane akýkoľvek predmet, NIKDY ho nevyťahujte. Po vytiahnutí by krv tiekla ešte viac. V prípade poranenia rúk alebo nôh tieto zdvihnite nad úroveň srdca, čím spomalíte krvácanie.
    Zaškrtenie sa vykonáva len na extrémne závažných prípadov amputácií, otvorených zlomenín alebo pri neustávajúcom masívnom krvácaní aj pri použití tlakového obväzu.
    VŽDY sa riaďte pokynmi záchranárov. Sú vyškolení k tomu, aby aj vás čoby záchrancov upokojili a poskytli vám cenné rady, ako si v danej situácii poradiť.

Bodnutie hmyzom a prvá pomoc

Bodnutie hmyzom je vždy nepríjemná udalosť a spravidla dosť bolí. Hoci alergická reakcia po bodnutí hmyzom postihuje len asi 1% osôb, spôsobuje často život ohrozujúce stavy, s ktorými si musíte vedieť poradiť. Príznaky alergickej reakcie po bodnutí hmyzom sú väčšinou začervenanie, opuch, horúčka, vracanie a dýchavičnosť, zrýchlený tep a pokles krvného tlaku, ktorý môže viesť k anafylaktickému šoku.

  • Odstráňte žihadlo z kože a slizníc (zostáva len po včelím bodnutí).
  • Chlaďte miesto bodnutia. V prípade bodnutia do oblasti úst alebo hrdla priložte kocku ľadu alebo zmrzlinu, ak je po ruke. Potierajte gélom Fenistil alebo Tantum.
  • Ak bodnuté miesto rozsiahlo opuchne a sčervená a nastanú celkovo negatívne príznaky, podajte postihnutému antihistaminiká (Zyrtec, Zodac, Dithiaden), až do ústupu ťažkostí.
  • Pokiaľ má pri sebe alergik (ktorý o alergiu vie) adrenalínové pero, aplikujte ho do svalu alebo podľa priloženého návodu, ktorý je súčasťou pera.
  • Uštipnutie osou – bolí, ale nezanecháva žihadlo v rane. Možno použiť neutralizáciu kyselinou ako je ocot, cibuľa alebo šťava z citróna.
  • Bodnutie včelou – Možno použiť neutralizáciu zásadou – mydlo, roztok jedlej sódy.
  • Ak sa začne stav postihnutého zhoršovať, vykonajte protišokové opatrenia a ihneď volajte záchranné zložky na 155 alebo 122.

Popáleniny a opareniny

Popáleniny sa radia medzi najzávažnejšie a najbolestivejšie zranenie. Napriek tomu sa môžu pri grilovaní, opekaní a vôbec pri táborení veľmi ľahko stať. Popáleniny spôsobuje kontakt so suchým a intenzívnym teplom (oheň, dotknutie sa rozpáleného predmetu). Opareniny spôsobuje kontakt s horúcimi tekutinami (voda, rozpálený olej).

Pri popálenine alebo opareniu dodržujte vždy zásadné pravidlá:

  • Zachovajte chladnú hlavu a rýchle rozvažovanie.
  • Myslite na vlastnú bezpečnosť
  • Zavolajte prvú pomoc na 155 alebo 112 a postupujte podľa pokynov záchranárov.

Ako postupovať:

V prípade popálenia aj oparenia musíte v prvom rade postihnuté miesto chladiť, chladiť a chladiť. Používajte studenú vodu. Nikdy ľad alebo sneh, čím by ste postihnutému ešte viac uškodili. Neskladajte z kože priškvarený odev. Vždy chlaďte cez neho. Pri menších popálenín a oparenín čo pár cm2 chlaďte poranené miesto opakovane. Výrazne to uľaví od bolesti.

U rozsiahlych popálenín hrozí pri intenzívnom chladení riziko podchladenia, najmä u malých detí. Chladíme teda max. do 5% povrchu tela (tvár, krk, ruky, citlivé partie). Pokiaľ ide o popálenie hrudníka, brucha alebo chrbta, schlaďte miesto len jednorázovo na pár sekúnd. Ak je to možné, zložte postihnutému prstene, prívesky, hodinky.
Popálená koža opúcha a tieto predmety potom môžu ublížiť.

Kedy chladiť studenou vodou a kedy nie?

Všeobecné odporúčanie hovorí – chlaďte vždy. Len v prípade väčších popálenín predíďte riziku podchladenia.

Kedy dávať dole textílie z popálenej kože?

Len v prípade, že nie sú prilepené na koži, v danom prípade chlaďte len cez textil.

Ak nie je nikto v priamom ohrození života, môžete sa pustiť do ošetrovania ďalších zranení a vykonať opatrenia ako:

  • Vyčistiť rany a ošetriť ich.
  • Citlivo zafixovať zlomeniny a poranenia kĺbov.
  • Zabezpečiť tepelný komfort zraneným.